Zákon o dani z finančných transakcií preferuje platby kartou pred klasickými bankovými prevodmi či výbermi hotovosti, čo je zrejmé z výšky sadzieb: pre platobnú kartu je daň 2 eurá za rok pri jej použití, pre bankový prevod 0,4 % (maximálne 40 eur) a pri výbere hotovosti 0,8 % bez obmedzenia výšky dane. Pri preúčtovaní nákladov vo vnútroštátnych transakciách je sadzba 0,4 % bez horného limitu. Z týchto sadzieb vyplýva, že najvýhodnejšie je platiť kartou, pričom pri tejto možnosti nie je predmetom dane samotná platobná operácia, iba jednorazová ročná daň 2 eurá. Tento poplatok platí na každú vydanú kartu použitú aspoň raz ročne, nezávisle od počtu a výšky transakcií. Ak karta nebola použitá, daň sa neplatí. Poplatky za terminály a platobné brány sú relatívne nízke, no podnikateľ platí províziu za každú transakciu (zvyčajne 1 – 1,5 %).
Väčšie firmy, napríklad mobilní operátori, už ponúkajú možnosť úhrady faktúr kartou, a ďalšie firmy môžu čoskoro nasledovať. Limit na zjednodušené faktúry od januára 2025 klesne na 400 eur, čo obmedzuje možnosti odpočtu DPH pri drobných nákupoch. Podnikatelia, ktorí chcú kúpiť tovar za vyššiu sumu kartou, potrebujú štandardnú faktúru. Medzi výhodnejšie voľby patrí bankový prevod, keďže hotovostné výbery majú vyššiu daňovú sadzbu a bankový prevod má strop 40 eur na transakciu. Pri sume nad 10 000 eur v debetnej transakcii sa maximálna daň uplatní, čo podporuje platby vo väčších jednorazových sumách, aby sa znížila daňová záťaž. Pri vzájomnom zápočte faktúr s rovnakou firmou sa daň z transakcií nemusí uplatniť, ak nedôjde k platbe. Zákon o dani z finančných transakcií definuje aj transakcie, ktoré nie sú zdanené, vrátane platieb daní, odvodov, nákupu cenných papierov a vnútrobankových prevodov medzi účtami jedného klienta. Napríklad, ak má firma viac účtov v jednej banke, prevody medzi nimi nie sú zdanené, čo však neplatí pri prevodoch medzi rôznymi bankami alebo medzi podnikateľským účtom a účtom tretej osoby. Nepodnikatelia daň z finančných transakcií neplatia, takže môžu využívať hotovosť bez zvýšených nákladov. Pri platbách zamestnancov hotovosťou z podnikateľských príjmov by firma ušetrila na transakčnej dani. V iných krajinách zavedenie dane z finančných transakcií zvýšilo objem hotovosti v obehu, čo je prípad niektorých krajín Južnej Ameriky a Maďarska.
Podnikatelia sa môžu pokúsiť preniesť účty do zahraničia alebo používať zahraničné platobné služby, ako sú Revolut a Wise, no zákon pamätá aj na tieto scenáre a stanovuje povinnosť platiť daň rovnako, pričom podnikateľ sa stáva platiteľom dane s ďalšími administratívnymi povinnosťami. Možnosť využitia virtuálnych mien ako kryptomien by mohla byť výhodná, pretože platby z „krypto-peňaženky“ podľa súčasného zákona dani nepodliehajú. Nákup krypta z firemného účtu je však zdanený. Zákon je účinný od 1. januára 2025, pričom daň bude platiť od apríla. Ministri môžu pred spustením dane schváliť ďalšie úpravy zákona, napríklad zmeny pre neziskový sektor či nové možnosti optimalizácie dane.
