Platenie v hotovosti predstavuje zákonné právo v Ústave SR, a preto ho podnikateľské subjekty nemôžu odmietnuť. Obchodník má povinnosť umožniť zákazníkovi uhradiť nákup tovarov alebo služieb v hotovosti, pričom vylúčenie tejto možnosti z jeho strany je prípustné len v zákonom stanovených výnimočných prípadoch. Naopak, podnikateľ má právo sám sa rozhodnúť, či akceptuje bezhotovostné platby, napríklad kartou. Hoci pôvodný návrh zákona o dani z finančných transakcií obsahoval aj povinnosť prijímať elektronické platby, pri finálnom schvaľovaní bol tento bod z návrhu vypustený. V súčasnosti sa s jeho zavedením ráta v rámci nového zákona o evidencii tržieb. Napriek výhodám, ktoré bezhotovostné platby prinášajú – vrátane širšieho dosahu na zákazníkov či potenciálne vyšších tržieb – mnohí podnikatelia túto možnosť stále neponúkajú, často z ekonomických dôvodov.
Od účinnosti dane z finančných transakcií (DFT) uplynulo len niekoľko týždňov, no už krátko po jej zavedení sa začali objavovať prípady, keď podnikatelia museli odviesť desiatky až stovky eur denne zo svojich účtov. Sadzba 0,4 % (maximálne 40 eur na transakciu) sa vzťahuje na takmer každú odchádzajúcu platbu z podnikateľského účtu. Hoci sa DFT nevzťahuje napríklad na odvody, výplaty miezd jej podliehajú. Rovnako sú zdanené bankové poplatky, ak sú spojené s odpísaním finančných prostriedkov z účtu, vrátane poplatkov za prenájom platobných terminálov. Tieto platby zákon výslovne zaraďuje pod predmet dane z finančných transakcií. Navyše, výber hotovosti z bankomatu je zdaňovaný sadzbou až 0,8 % bez horného limitu, čo vedie mnohých podnikateľov k preferencii hotovostných platieb. Takto získané prostriedky môžu využívať bez dodatočného zaťaženia daňou – napríklad na nákup zásob alebo výplaty zamestnancom.
Ak obchodník, ktorý ponúka aj platby kartou, len odporučí zákazníkovi platbu v hotovosti bez toho, aby mu zakázal platbu kartou, nejde o porušenie legislatívy. Slovenská obchodná inšpekcia uvádza, že takéto odporúčanie nie je považované za nezákonné. Na druhej strane, ak obchodník zvýhodňuje platbu v hotovosti – napríklad zľavou z nákupu – musí si dať pozor, aby neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania podľa Zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zľava je prípustná len vtedy, ak je dostupná za rovnakých podmienok pre všetkých zákazníkov. Naopak, účtovanie poplatkov za použitie platobných prostriedkov (napr. platobnej karty) je výslovne zakázané. Zákon definuje platobný prostriedok ako personalizovaný nástroj určený na realizáciu platobných príkazov, pričom jeho použitie nesmie byť dodatočne spoplatnené. Výnimku tvoria špecifické platobné nástroje ako zmenky, cestovné šeky či kupóny, a aj to len do výšky reálnych nákladov účtovaných obchodníkovi zo strany tretej strany.
Ak by sa obchodník rozhodol premietnuť náklady súvisiace s DFT do cien len pri platbe kartou, vystavuje sa riziku pokuty. Jednou z mála možností, ako tieto náklady vyrovnať, je ich rozloženie do celkovej ceny tovarov a služieb, alebo nastavenie minimálnej sumy pre platbu kartou – čo zákon nezakazuje. Od 1. januára 2025 zároveň vstupuje do platnosti zníženie limitu pre zjednodušené faktúry z pôvodných 1 000 eur (resp. 1 600 eur) na 400 eur s DPH. Znamená to, že ak podnikateľ chce odpočítať DPH z bločka, musí sa zmestiť do tejto hranice. Pri vyššej sume musí byť vystavená riadna faktúra, bez ohľadu na to, či bola úhrada vykonaná v hotovosti alebo kartou.
