Motorové vozidlá tvoria v podnikaní častý prostriedok na zabezpečenie rôznych obchodných činností – či už ide o služobné cesty, rozvoz tovaru, návštevy zákazníkov alebo prepravu zamestnancov. Z pohľadu dane z príjmov je zásadné, či je vozidlo súčasťou obchodného majetku podnikateľa. V prípade, že ide o obchodný majetok, výdavky na jeho prevádzku – ako napríklad náklady na pohonné látky, údržbu, opravy, technické zhodnotenie, zákonné poistky či odpisy – môžu byť za určitých podmienok uznané ako daňové výdavky. Základnou podmienkou je ich preukázateľnosť a súvislosť s dosahovaním zdaniteľných príjmov. V prípade neobchodného majetku (napr. súkromného vozidla) je možné uplatniť len výdavky, ktoré podnikateľ preukáže ako priamo súvisiace s podnikaním, čo sa najčastejšie realizuje formou vedenia knihy jázd alebo iného spôsobu sledovania služobných jázd.
Z pohľadu zákona o DPH je rozhodujúce, či podnikateľ pri obstaraní vozidla uplatnil odpočítanie dane. Pokiaľ áno, a vozidlo sa využíva aj na súkromné účely, podnikateľ je povinný upraviť výšku odpočítanej dane, prípadne uplatniť pomerné uplatnenie nároku na odpočítanie. Ak je vozidlo používané výlučne na podnikanie, nie je potrebná žiadna úprava. Na preukázanie rozsahu použitia vozidla na podnikanie môže podnikateľ viesť evidenciu jázd alebo použiť pomôcku, napr. určiť paušálne percento využitia. Pri zmene rozsahu použitia vozidla v priebehu roka sa upravuje pomerná časť DPH, a to buď prostredníctvom úpravy odpočítanej dane, alebo zmenou pomeru podnikateľského a súkromného využitia. Vozidlo zaradené do obchodného majetku s plným odpočtom DPH by mal podnikateľ v prípade zmien využívania evidovať dôsledne, aby sa vyhol sankciám.
Špecifickým prípadom je situácia, keď podnikateľ nevlastní vozidlo, ale ho využíva na základe zmluvného vzťahu – napríklad prostredníctvom finančného alebo operatívneho lízingu, nájomnej zmluvy, prípadne zmluvy o výpožičke. V takom prípade sa daňová uznateľnosť výdavkov odvíja od typu zmluvy, podmienok jej uzatvorenia a spôsobu využívania vozidla. Pri finančnom lízingu môže podnikateľ zaradiť vozidlo do obchodného majetku a uplatňovať odpisy aj odpočítanie DPH, pri operatívnom lízingu ostáva vozidlo vo vlastníctve prenajímateľa a podnikateľ si uplatňuje náklady formou lízingových splátok. V prípade výpožičky je situácia komplikovanejšia, pretože ide o bezodplatný vzťah a je potrebné starostlivo preukázať skutočné náklady na prevádzku a ich súvislosť s podnikaním. V každom prípade platí, že evidencia o využívaní vozidla, účelnosti výdavkov a preukázateľnosť nárokov na odpočty alebo daňové výdavky musia byť riadne zdokumentované. Daňové aspekty používania vozidla sa navyše môžu líšiť aj v závislosti od toho, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, a preto je vhodné zohľadniť aj individuálnu situáciu podnikateľa.
