Zmysel a kontrola práceneschopnosti
Práceneschopnosť (PN) slúži na ospravedlnenie neprítomnosti v práci pri chorobe alebo úraze a zároveň ako forma náhrady mzdy. Prvých 10 dní hradí zamestnávateľ, následne prechádza zodpovednosť na Sociálnu poisťovňu, ktorá môže kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu. Hoci sa kontrola spravidla začína až po 10. dni PN, môže byť vykonaná aj skôr – na podnet lekára, zamestnávateľa alebo inej osoby. Kontroluje sa najmä, či sa poistenec zdržiava na uvedenej adrese a či dodržiava liečbu. Vzhľadom na vysoký počet PN prípadov je kontrolovanie plošne náročné, čo niektorí poistenci zneužívajú. Od januára 2025 však posudkoví lekári získali právomoc ukončiť PN, ak sa ukáže ako neopodstatnená, čím sa má obmedziť špekulatívne čerpanie dávok.
Dopady legislatívnej zmeny
Za prvých päť mesiacov roku 2025 sa ukázali konkrétne výsledky – počet práceneschopných klesol o približne 13-tisíc osôb a doba trvania PN sa skrátila z 43,5 na 41 dní. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa počet „premaródovaných“ dní znížil o viac než 1,2 milióna. Sociálna poisťovňa vďaka tomu ušetrila na výdavkoch nemocenskej dávky a štát zaznamenal nárast príjmov z daní a odvodov v objeme približne 48 miliónov eur. Pozitívny trend sa prejavil najmä v regiónoch, ktoré predtým vykazovali najvyššie počty PN. Výrazným nástrojom v kontrole sa má stať aj elektronická zdravotná knižka, ktorá by mala byť od septembra povinne používaná všetkými lekármi a umožniť lepší prístup k údajom pre posudkových lekárov.
Zneužívanie systému a reakcia zamestnávateľov
Minister práce upozornil na prípady, kedy niektoré firmy – najmä v stavebníctve – údajne „posielajú“ zamestnancov na PN v období, keď nemajú prácu, napríklad v zimných mesiacoch. Podľa neho počet PN v tomto sektore rastie sezónne až o 200 %. Združenie podnikateľov Slovenska však takéto vyjadrenia odmieta, tvrdí, že ide o individuálne prípady a rozhodnutie o PN je vždy na lekárovi. Väčšina podnikateľov podľa nich nemá dôvod znižovať zamestnanosť, keďže už dnes čelí nedostatku pracovnej sily. Združenie podnikateľov Slovenska však oceňuje snahy o odhaľovanie fiktívnych PN, lepšiu medziinštitucionálnu spoluprácu a využívanie dát v rozhodovaní, keďže zneužívanie systému spôsobuje náklady aj zamestnávateľom.
Potenciál ďalších reforiem
Hoci sa situácia zlepšila, Slovensko stále zaostáva za Českou republikou, kde je priemerná dĺžka PN približne 31 dní – o dva pracovné týždne menej ako u nás. Združenie podnikateľov Slovenska preto vyzýva na ďalšie opatrenia, ktoré by neboli len o kontrolách, ale aj o odstránení samotných príčin zneužívania. Okrem PN by mali byť pozorne prehodnotené aj ďalšie dávky ako podpora v nezamestnanosti, materská pre otcov či platené dni návštevy lekára. Efektívnejšie nastavenie systému by podľa nich mohlo priniesť výrazné úspory a pomôcť stabilizovať verejné financie bez negatívneho dopadu na ľudí, ktorí sociálnu pomoc skutočne potrebujú. Zdôrazňujú potrebu komplexného prístupu – rovnako ako sa bojuje proti daňovým podvodom, mal by sa rovnako dôsledne riešiť aj boj proti zneužívaniu sociálneho systému.
