Napríklad voči konateľom je vyššie uvedené obmedzenie odôvodnené v dôvodovej správe tým, že táto osoba má významné oprávnenia a povinnosti, a preto je potrebné zabezpečiť, aby to bola osoba, ktorá existuje a spĺňa esenciálne predpoklady na výkon funkcie. Keďže sú konatelia tie osoby, ktoré za spoločnosť konajú voči tretím osobám (či majú v rozsahu, v ktorom nie sú zverené valnému zhromaždeniu, resp. dozornej rade, oprávnenie podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti), ale najmä vzhľadom na ich povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, vyžaduje sa, aby išlo o osoby, u ktorých sa možno domnievať, že takúto činnosť budú „pri spravovaní“ záležitostí spoločnosti vykonávať hospodárne a efektívne.
Pokiaľ sú tieto osoby vedené v registri poverení na vykonanie exekúcie v rozhodnom čase (t. j. čase ich menovania do funkcie a podania tomu zodpovedajúceho návrhu na zápis zmeny údajov do obchodného registra), možno celkom jasne predpokladať, že neschopnosť hospodárne a efektívne nakladať so svojím vlastným majetkom by mala viesť k záveru, že tieto osoby nemôžu naplniť zákonom vyžadované vlastnosti „odbornej starostlivosti“, najmä hospodárne a efektívne konať za spoločnosť a zaväzovať ju voči tretím osobám.
3.1. Do obchodného registra sa bude zapisovať aj rodné číslo alebo dátum narodenia
Podľa nových pravidiel sa do obchodného registra bude zapisovať aj rodné číslo alebo dátum narodenia (ak rodné číslo nebolo pridelené, napr. zahraničným osobám) spoločníkov, akcionárov, štatutárnych orgánov a ďalších osôb. Napriek tomu, že tieto údaje budú v obchodnom registri zapísané, zverejňovať sa nebudú.
Fyzické osoby oprávnené konať v mene spoločnosti, ktorá nemá v obchodnom registri zapísané všetky identifikačné údaje o spoločníkoch, štatutárnych orgánoch alebo členoch štatutárnych orgánov, vedúcich organizačných zložiek podnikov, prokuristoch, členoch dozorného orgánu, likvidátoroch, správcoch na výkon nútenej správy a ich zástupcoch, vedúcich podnikov alebo organizačných zložiek podnikov zahraničných právnických osôb podľa predpisov účinných do 30. septembra 2020, budú povinné zosúladiť zápis týchto zapísaných údajov v obchodnom registri s týmto zákonom spolu s podaním najbližšieho návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov po 30. septembri 2021, najneskôr však do 30. septembra 2022.
3.2. Elektronizácia obchodného registra
Novelou tiež dochádza k úplnej elektronizácii zápisov do obchodného registra. Bude platiť, že návrh na zápis (t. j. návrh na zápis údajov, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov) sa bude podávať výlučne elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického formulára. Súčasne bude platiť, že na návrh na zápis podaný inak ako elektronicky registrový súd nebude prihliadať.
Podľa legislatívneho zámeru táto zmena vyplynula z požiadaviek praxe, ako aj z rastúcej tendencie podávania vyššie uvedených návrhov do obchodného registra elektronicky. Za ostatné obdobie sa miera návrhov podaných elektronicky zvýšila na viac ako 80 % návrhov. Elektronické služby obchodného registra sa stali dominantnými pri podávaní návrhov do obchodného registra a počet takto podaných návrhov na zápis má rastúci trend. Z hľadiska zefektívnenia spracovania návrhov na zápis registrovým súdom v stanovenej lehote dvoch pracovných dní sa elektronická forma podávania návrhov z pohľadu zákonodarcu javí ako podstatná a potrebná najmä vzhľadom na časový parameter spracovania, ako aj vzhľadom na technické možnosti spracovania návrhu na zápis.
3.3. Mení sa okruh subjektov zapisovaných do obchodného registra
Obchodný zákonník vo svojom pôvodnom znení druhovo stanovoval, že sa do obchodného registra zapisujú obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby a právnické osoby podľa práva EÚ, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb, odštepné závody a organizačné zložky a fakultatívne aj fyzické osoby.
Novela zavádza do Obchodného zákonníka uzavretý výpočet právnických osôb zapisovaných do obchodné registra.
Podľa novej právnej úpravy ide o tieto taxatívne stanovené právnické osoby:
Z vyššie uvedeného vyplýva tiež dôležitá zmena, že s účinnosťou Novely sa do obchodného registra už nebudú zapisovať fyzické osoby (ktoré sa doteraz zapisovali fakultatívne alebo na základe povinnosti podľa osobitného predpisu). Ako sa uvádza v dôvodovej správe, nezrovnalosti v zápisoch medzi obchodným registrom, živnostenským registrom a referenčným registrom v podobe registra právnických osôb spôsobovali problémy pri tvorbe elektronických schránok, čomu sa má predísť aj touto zmenou.
V súvislosti s vyššie uvedenými zmenami registrový súd v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti vymaže z obchodného registra okrem iného aj nasledujúce subjekty, ktoré sa podľa Novely už do obchodného registra nezapisujú, t. j.:
3.4. Podmienka úradného osvedčenia súhlasu vlastníka so sídlom spoločnosti
Sídlom obchodnej spoločnosti a miesto podnikania fyzickej osoby je podľa Obchodného zákonníka adresa, ktorá je ako sídlo alebo ako miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri (príp. v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom). Už podľa doterajších pravidiel platilo, že od právnickej alebo fyzickej osoby sa vyžadovalo preukázanie skutočnosti, že má k nehnuteľnosti alebo k jej časti vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré nevylučuje zápis sídla alebo miesta podnikania do obchodného alebo iného registra, resp. súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra (resp. do iných registrov).
Novela dopĺňa do Obchodného zákonníka požiadavku, že v prípade predkladania súhlasu vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti do obchodného alebo iného registra je potrebné zabezpečiť:
Podľa dôvodovej správy zahrnutie požiadavky na úradne osvedčený podpis (či už výlučného vlastníka alebo nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov) reaguje na podnety z aplikačnej praxe súdov. Aj naďalej bude platiť, že súhlas sa nebude vyžadovať v prípade, ak je samotná spoločnosť vlastníkom nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o predkladanie samotného súhlasu podielových spoluvlastníkov, toto bolo do Novely zahrnuté na základe uplatnenej zásadnej pripomienky Republikovej únie zamestnávateľov. Je však možné dať do pozornosti, že táto konkrétna zmena napriek absencii výslovnej požiadavky v zákone už bola podľa doterajšej praxe registrových súdov všeobecne prijímaným a akceptovaným prístupom.
3.5. Zmenená definícia organizačnej zložky
Doterajšiu definíciu organizačnej zložky v Obchodnom zákonníku bolo možné označiť ako nie úplne jasnú a podľa dôvodovej správy k Novele ju bolo možné považovať za tautologickú. Podľa doterajšej úpravy totiž platilo, že organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku. Samotný odštepný závod však bol definovaný nejasne ako organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri.
Dôvodová správa uvádza, že typickou a terminologicky preferovanou organizačnou zložkou podniku je odštepný závod, avšak organizačná zložka podniku sa môže nazývať prirodzene aj inak ako odštepný závod. Novela terminologicky zjednodušuje situáciu ohľadom organizačných zložiek a upúšťa od (akoby) preferovania organizačnej zložky podniku nazvanej odštepný závod. Zápis organizačnej zložky podniku do obchodného registra (už len pri právnických osobách) je podľa Novely fakultatívny a jeho účelom ostáva najmä „intabulácia“ poverenia vedúceho organizačnej zložky podniku konať za podnikateľa vo veciach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky.
Podľa novelizovanej právnej úpravy bude platiť, že organizačnou zložkou podniku je organizačný útvar podniku podľa Obchodného zákonníka alebo podľa osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku.
3.6. Do obchodného registra sa nebude zapisovať obmedzenie konania za spoločnosť
Už podľa doterajšej právnej úpravy platilo, že obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať nie je účinné voči tretím osobám, a to ani v prípade, ak takéto obmedzenie konať bolo zverejnené. Podľa Novely sa v tomto ustanovení dopĺňa výslovné pravidlo, že pokiaľ ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, potom obmedzenie štatutárneho orgánu konať za spoločnosť sa do obchodného registra nezapisuje.
Ako v tejto súvislosti zdôrazňuje dôvodová správa k Novele, v odbornom diskurze je jednota ohľadom potreby a nevyhnutnosti v praxi dôsledne rozlišovať medzi určením spôsobu konania v mene spoločnosti a obmedzením oprávnenia konať v mene spoločnosti, ktoré nie sú totožnými pojmami, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Navrhované znenie Novely má preto za cieľ precizovať predmetnú právnu úpravu a tým prispieť k jej jednotnému výkladu a aplikácii. Vychádza sa v tejto súvislosti z praktických skúseností, kedy predmetmi zápisov do obchodného registra boli často technické a popisné obmedzenia štatutárneho orgánu konať, ktoré sa zapisovali ako údaj o uvedení spôsobu, aký štatutárny organ koná v mene zapísanej osoby, ktorý vychádza z § 2 ods. 1 písm. e) zákona o obchodnom registri. Novelou sa má takýmto postupom zabrániť, keďže sa tým vytváral stav právnej neistoty.
3.7. Zmenené pravidlo pre vznik oprávnenia zahraničnej fyzickej osoby podnikať na území SR
Obchodný zákonník vo svojom doterajšom znení obsahoval pravidlo, že oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra. Obdobne platilo, že zánik oprávnenia zahraničnej osoby podnikať na území SR bol viazaný na výmaz podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky z obchodného registra.
Novela obchodného zákonníka reaguje na prípravu nového nastavenia obchodného registra, v rámci čoho sa vypúšťajú fakultatívne zápisy fyzických osôb (tak, ako to bolo popísané vo vyššie uvedenom výklade). Bolo preto nevyhnutné vyrovnať sa s pravidlami pre vznik oprávnenia zahraničných osôb podnikať na území SR.
Pre podniky zahraničných právnických osôb, resp. ich organizačné zložky zostáva rozhodný moment vzniku oprávnenia podnikať na území SR nezmenený (v porovnaní s doterajšou právnou úpravou). V týchto prípadoch sa aj naďalej bude vyžadovať zápis do obchodného registra.
Pre zahraničné fyzické osoby bude platiť, že vznik oprávnenia podnikať na území SR im vznikne ku dňu vzniku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom alebo inom registri, resp. evidencii. Obdobne pre zánik oprávnenia podnikať bude pre zahraničné fyzické osoby platiť, že tento bude viazaný na deň zániku živnostenského alebo iného oprávnenia, ak dochádza k jeho zániku v rozsahu činnosti, ktorá je vykonávaná a zapísaná ako jediný predmet podnikania v živnostenskom alebo inom registri, resp. evidencii.
Vyššie uvedené tiež znamená, že ku dňu účinnosti Novely sa zjednotia pravidlá pre vznik oprávnenia podnikať na území SR pre všetky zahraničné fyzické osoby bez rozdielu, t. j. upustí sa od doterajšieho rozlišovania medzi zahraničnými fyzickými osobami s bydliskom v členskom štáte EÚ alebo členskom štáte OECD a medzi ostatnými zahraničnými fyzickými osobami.
4.1. Zmena okamihu vstupu spoločnosti do likvidácie a ustanovenia likvidátora
Podľa doterajších pravidiel platilo, že spoločnosť vstupovala do likvidácie ku dňu svojho zrušenia (ak zákon nestanovoval inak).
Novela naopak spája vstup spoločnosti do likvidácie s konštitutívnym zápisom prvého likvidátora do obchodného registra (ak osobitný zákon neustanovuje inak). Prípadná následná zmena v osobe likvidátora v priebehu likvidácie nemá vplyv na likvidáciu spoločnosti. Súčasne podľa nových pravidiel platí, že spoločníci (resp. príslušný orgán spoločnosti) ustanovia likvidátora súčasne s rozhodnutím o zrušení spoločnosti, najneskôr však do 60 dní od zrušenia spoločnosti. Ak v tejto lehote likvidátor nebude ustanovený, potom likvidátora ustanoví súd. Likvidátora však súd neustanoví, ak nebude zložený preddavok na likvidáciu.
4.2. Nakladanie s majetkom spoločnosti po jej zrušení
Novela osobitným spôsobom pristupuje k regulácii právneho stavu spoločnosti, ktorý nastane v čase od jej zrušenia do ustanovenia likvidátora. Ako v tejto súvislosti uvádza dôvodová správa, po zrušení spoločnosti existuje nezanedbateľné riziko, že nakladanie s majetkom spoločnosti do ustanovenia likvidátora by mohlo zmariť možnosť uspokojenia nárokov veriteľov. Táto právna úprava je inšpirovaná právnym režimom transakcií s konfliktom záujmov alebo tzv. významných obchodných transakcií (ktoré už sú v Obchodnom zákonníku upravené), avšak v tomto prípade je dôvodné limitovať nakladanie s majetkom spoločnosti širším spôsobom ako len v rozsahu transakcií so spriaznenými osobami. Rozhodujúce je, aby sa v predmetnom období zabránilo odlivu majetku spoločnosti.
Podľa tohto nového ustanovenia od zrušenia spoločnosti do jej vstupu do likvidácie (t. j. do ustanovenia likvidátora) podlieha nakladanie s majetkom spoločnosti, ak jeho hodnota presahuje 10 % hodnoty základného imania, oceneniu znaleckým posudkom a schváleniu najvyšším orgánom spoločnosti.Takýto právny úkon nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložený spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je pre účinnosť právneho úkonu potrebný zápis do osobitnej evidencie, potom musí byť právny úkon spolu so znaleckým posudkom uložený do zbierky listín ešte pred zápisom do takejto osobitnej evidencie.
Súčasne bude platiť, že hodnota plnenia alebo zábezpeky poskytnutej z právneho úkonu, ktorý nenadobudol účinnosť, sa musí spoločnosti vrátiť podľa pravidiel pre bezdôvodné obohatenie. Členovia štatutárneho orgánu (vykonávajúci funkciu v čase poskytnutia plnenia alebo zábezpeky) ručia spoločne a nerozdielne za vrátenie plnenia alebo zábezpeky. Súčasne platí, že spolu s nimi ručia tí, ktorí boli štatutárnymi orgánmi v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie takéhoto plnenia alebo zábezpeky neuplatňovala a o tejto svojej povinnosti vedeli alebo mohli vedieť.
4.3. Osoba likvidátora
Ustanovenie likvidátora je podľa Novely možné dvoma spôsobmi, a to zo strany spoločníkov alebo zo strany súdu.
Pre výber osoby likvidátora je potrebné prihliadať na nasledujúce pravidlá, podľa ktorých likvidátorom môže byť:
Pre ustanovenie likvidátora bude platiť, že spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, stanovy alebo osobitný predpis môžu určiť, kto má byť ustanovený za likvidátora. Osobitný predpis môže tiež určiť, kto je oprávnený navrhnúť ustanovenie likvidátora.
V prípade, ak bude likvidátora ustanovovať súd, urobí tak náhodným výberom zo zoznamu správcov konkurznej podstaty (a to aj bez ich súhlasu). Ak ustanovuje likvidátora súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu. V ostatných prípadoch návrh na zápis likvidátora do obchodného registra podáva ustanovený likvidátor.
4.4. Zánik funkcie likvidátora
Ako všeobecné pravidlo spravujúce zánik funkcie likvidátora sa uplatní, že ten, kto likvidátora ustanovil, ten ho môže aj odvolať. Ak dôjde k zániku funkcie likvidátora (a to napr. smrťou, odvolaním, vyhlásením za mŕtveho) potom sa nový likvidátor ustanoví rovnakým spôsobom, akým bol ustanovený predchádzajúci likvidátor. Ak tento spôsob ustanovenia nie je možné zrealizovať, potom likvidátora ustanoví súd.
Ak likvidátora ustanovia spoločníci spoločnosti, resp. príslušný orgán spoločnosti, potom sa likvidátor môže svojej funkcie vzdať – účinnosť takéhoto vzdania sa je spojená s doručením prejavu vôle likvidátora spoločnosti, pričom listina musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára (resp. povereného zamestnanca notára).
Uplatní sa tiež všeobecné pravidlo, že bez ohľadu na spôsob, akým bol likvidátor ustanovený, môže ho odvolať súd na návrh osoby, ktorá osvedčí svoj právny záujem. Odvolanie súdom prichádza do úvahy tiež vtedy, ak likvidátor porušuje svoje povinnosti alebo aj z iného vážneho dôvodu.
4.5. Zodpovednosť likvidátora za výkon funkcie
Novela v súvislosti s právnou zodpovednosťou likvidátora za výkon svojej funkcie v porovnaní s doterajšou právnou úpravou výslovne a jasnejšie stanovuje, že likvidátor je pri výkone svojej pôsobnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu.
Ako v tejto súvislosti poznamenáva dôvodová správa, likvidátor je obdobne ako štatutárny orgán nositeľom tzv. fiduciárnych povinností – má preto povinnosť lojality voči spoločnosti a svoju funkciu je povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že s fiduciárnymi povinnosťami likvidátora je spojená rovnaká zodpovednosť likvidátora, ako je to v prípade členov štatutárnych orgánov.
4.6. Nová povinnosť zložiť preddavok na likvidáciu
Novela zavádza v súvislosti s ustanovením likvidátora nové pravidlo spočívajúce v povinnosti zložiť preddavok na likvidáciu, pričom táto povinnosť je spojená tak s ustanovením likvidátora spoločníkmi (resp. orgánom spoločnosti), ako aj ustanovením likvidátora súdom.
V prípade, ak likvidátora ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, pred zápisom likvidátora do obchodného registra je dotknutá spoločnosť povinná zložiť do notárskej úschovy preddavok na likvidáciu. Tento preddavok súčasne nepodlieha exekúcii (ani inému obdobnému vykonávaciemu konaniu) a je možné ho použiť výlučne na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. Ak by došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti, tento preddavok na likvidáciu podlieha konkurzu okrem prípadu, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podal likvidátor – v takom prípade notár vydá preddavok tomu likvidátorovi, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu zapísaný v obchodnom registri ako likvidátor.
Podľa vykonávacieho predpisu, ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii, je výška preddavku na likvidáciu určená v sume 1 500 eur.
Účelom zavedenia inštitútu preddavku na likvidáciu je podľa dôvodovej správy snaha predchádzať takým situáciám, že spoločníci formálne ustanovia za likvidátora „nekontaktnú osobu“, ktorá sa potom prípadne vzdá svojej funkcie a celá likvidácia sa tak presunie na plecia súdu a osoby zo zoznamu správcov a bude hroziť riziko, že nebude mať pokryté ani základné náklady spojené s prípadom.
Uvádza sa tiež, že zloženie preddavku na likvidáciu do notárskej úschovy sa bude v prípadoch tzv. dobrovoľného zrušenia spoločnosti s likvidáciou preukazovať (okrem iných listín) priložením notárskej zápisnice o úschove peňazí (resp. jej osvedčenej kópie) k návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri voleného vždy v závislosti od konkrétnej právnej formy spoločnosti. V prípade tzv. núteného zrušenia spoločnosti sa bude táto skutočnosť príslušnému súdu preukazovať rovnako predložením notárskej zápisnice o úschove peňazí podľa Notárskeho poriadku (pre tento prípad bližšie k osobe povinnej preukazovať zloženie preddavku odkazujeme na § 309h ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
4.7. Odmena a náhrada výdavkov likvidátora
V prípade ustanovenia likvidátora súdom sa pri určení výšky odmeny likvidátora bude postupovať podľa vyššie uvedeného vykonávacieho predpisu.
Ak bude likvidátor ustanovený spoločníkmi (resp. príslušným orgánom spoločnosti), v takom prípade sa bude odmena likvidátora spravovať zmluvou medzi spoločnosťou a likvidátorom.
Na vzťah spoločnosti a likvidátora sa (obdobne ako je to aj pri vzťahu štatutárnych orgánov a spoločnosti) uplatní pravidlo, že sa bude primerane postupovať podľa ustanovení o mandátnej zmluve, ak z uzatvorenej zmluvy nebude vyplývať iné určenie práv a povinností. Odmena a náhrada výdavkov sa uhrádza zo zloženého preddavku na likvidáciu a tiež z likvidačnej podstaty. Tá časť, ktorá má byť uhradená z preddavku, je splatná najskôr schválením konečnej správy o priebehu likvidácie, účtovnej závierky a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku.
4.8. Účinky vstupu spoločnosti do likvidácie
Novela prináša oproti doterajšiemu právnemu stavu zmenu aj v tom, že na jednom mieste jasne a výslovne stanovuje právne účinky vstupu spoločnosti do likvidácie.
Prechod pôsobnosti štatutárneho orgánu na likvidátora
Podľa doterajšej právnej úpravy platilo, že likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti, pričom plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje pred súdmi a inými orgánmi, uzatvára zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov, pričom sa tiež stanovovalo, že nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.
Novela priniesla okrem iného vyjasnenie vzájomného vzťahu likvidátora a štatutárneho orgánu spoločnosti (čo je relevantné najmä v prípade, ak tieto funkcie nevykonáva tá istá osoba). Podľa nových pravidiel vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti, avšak okrem oprávnenia zvolať zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti.
To znamená, že z Novely výslovne vyplýva tá oblasť pôsobnosti štatutárneho orgánu, ktorá neprechádza na likvidátora a ktorú preto aj naďalej bude vykonávať štatutárny orgán. Pokiaľ ide o okruh úkonov, ktoré robí v mene spoločnosti likvidátor, v tomto ohľade Novela v zásade adaptovala doterajšie pravidlá.
Zánik jednostranných právnych úkonov spoločnosti
Za dôležitú zmenu je možné považovať aj nové pravidlo o zániku jednostranných právnych úkonov spoločnosti. Podľa Novely vstupom spoločnosti do likvidácie zanikajú jednostranné právne úkony spoločnosti (v príkladoch sa uvádza, že ide napr. o príkazy, poverenia, splnomocnenia a prokúry okrem splnomocnení udelených na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach).
4.9. Oznámenie o vstupe do likvidácie a výzva na prihlásenie pohľadávok
Tak ako podľa doterajších pravidiel, aj podľa Novely zostáva primárnou úlohou likvidátora oboznámiť veriteľov so vstupom spoločnosti do likvidácie a vyzvať ich na prihlásenie svojich pohľadávok.
Konkrétne sa stanovuje, že likvidátor bezodkladne po vstupe spoločnosti do likvidácie oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom a zverejní tiež oznámenie o tom, že spoločnosť vstúpila do likvidácie, a tiež výzvu, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány (ktoré tým sú dotknuté) prihlásili svoje pohľadávky a iné práva. Zmenou oproti doterajšej právnej úprave je právna úprava, podľa ktorej súd môže likvidátorovi uložiť, aby vyššie uvedenú výzvu zopakoval. Takáto situácia môže nastať napr. pri zmene v osobe likvidátora, príp. tiež ak notifikácia a výzva veriteľov nebola vykonaná riadne a pod.
Ako v súvislosti s prihlasovaním pohľadávok uvádza dôvodová správa, účelom konvokácie veriteľov je umožniť veriteľom prihlásiť si svoje nároky na uspokojenie podobne ako v konkurze, aj keď s tou výnimkou, že v prípadoch likvidácie je prihlásenie z povahy veci len fakultatívne a spoločnosť sa prípadným opomenutím veriteľa nezbavuje povinnosti plniť všetky záväzky. Novelou sa tiež vyjasňuje prihlasovacie miesto, pričom je praktické, aby to v prípadoch likvidátora zo zoznamu správcov bolo sídlo jeho kancelárie podľa zoznamu správcov.
4.10. Vypracovanie zoznamu pohľadávok a zoznamu majetku
Novela s cieľom zabezpečiť transparentnosť procesu likvidácie a tiež s ohľadom na potrebu kontroly riadneho plnenia povinností likvidátora upravuje povinnosť vedenia zoznamu pohľadávok a jeho následné ukladanie do zbierky listín, ako aj vedenie zoznamu majetku.
Podľa nových pravidiel platí, že je likvidátor povinný prihlásené pohľadávky priebežne zapisovať do zoznamu pohľadávok. Základný zoznam prihlásených pohľadávok má likvidátor vyhotoviť ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie. Následne do 30 dní od vyhotovenia zoznamu prihlásených pohľadávok ho má likvidátor uložiť do zbierky listín.
Pre vedenie zoznamu majetku sa Novelou stanovuje, že zisťovanie majetku spoločnosti zabezpečuje likvidátor počas celého priebehu likvidácie. Likvidátor je povinný vyhotoviť základný zoznam majetku spoločnosti a uložiť ho do zbierky listín v rovnakej lehote ako zoznam prihlásených pohľadávok (t. j. do 30 dní od vyhotovenia zoznamu prihlásených pohľadávok).
V zozname majetku sa podľa vykonávacieho predpisu uvádza všetok majetok patriaci spoločnosti ku dňu uloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia do zbierky listín obchodného registra, a to vrátane sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje vlastnícke právo alebo iné majetkové právo.
Okrem ostatných náležitostí bližšie upravených vo vykonávacej vyhláške sa v zozname majetku uvedie pri každej položke jej hodnota v eurách, za ktorú by položku bolo možné predať v danom mieste ku dňu uloženia zoznamu majetku do zbierky listín alebo ku dňu uloženia doplnenia zoznamu majetku.
Ak je konkrétna položka majetku spoločnosti predmetom súdneho sporu, v zozname majetku sa uvedú aj skutočnosti súvisiace s týmto sporom. V prílohe vykonávacieho predpisu je stanovený aj vzor zoznamu majetku.
V súvislosti s vyhotovením zoznamu majetku spoločnosti je potrebné poukázať aj na dôležitú súvislosť s časovou pôsobnosťou Novely. Ako uvádzame aj úvode tohto príspevku, likvidácie, v ktorých bol likvidátor zapísaný do obchodného registra do 30. septembra 2020, sa dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy (t. j. podľa Obchodného zákonníka účinného do 30. septembra 2020).
V súvislosti so zoznamom majetku však bude platiť, že aj v prípade likvidácií spravujúcich sa doterajšou právnou úpravou bude mať likvidátor povinnosť najneskôr do 31. decembra 2020 uložiť do zbierky listín zoznam majetku vyhotovený podľa Novely Obchodného zákonníka, a to podľa stavu majetku zisteného do 30. septembra 2020. Nesplnenie tejto povinnosti (resp. ak povinnosť nebude splnená včas) bude mať za následok úpadok spoločnosti alebo družstva.
4.11. Skončenie likvidácie
Podľa doterajšej právnej úpravy nebola stanovená minimálna dĺžka trvania likvidácie, nepriamo jej dĺžka bola regulovaná len cez úpravu trojmesačnej lehoty na prihlásenie pohľadávok od zverejnenia výzvy v Obchodnom vestníku. Podľa Novely bude skončenie likvidácie možné najskôr 6 mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie. Táto lehota sa podľa nových pravidiel predlžuje o ďalších 6 mesiacov, ak likvidátor zistí daňový nedoplatok spoločnosti ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie, príp. ak sa v spoločnosti vykonáva daňová kontrola.
Bude platiť, že likvidátor ku dňu skončenia likvidácie, najskôr však šesť mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie, zostaví účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku medzi tých, ktorí majú právo na likvidačný zostatok.
Oznámenie o zostavení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku (t. j. oznámenie o skončení likvidácie) likvidátor bezodkladne zverejní.
V prípade, ak do 60 dní po zverejnení oznámenia o skončení likvidácie spoločníci (alebo príslušný orgán spoločnosti) nerozhodnú inak, považuje sa účtovná závierka, konečná správa o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku márnym uplynutím tejto lehoty za schválené.
Návrh na výmaz spoločnosti podáva likvidátor a k tomuto návrhu je povinný priložiť účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. V prípade, ak došlo k predĺženiu lehoty trvania likvidácie, prikladá sa k návrhu na výmaz spoločnosti aj písomné vyhlásenie o neexistencii daňového nedoplatku alebo o ukončení daňovej kontroly.
V súvislosti so zloženým preddavkom na likvidáciu bude platiť pravidlo, že tento preddavok notár vydá v prospech toho likvidátora, ktorý bol po uplynutí 30 dní od výmazu spoločnosti ako posledný zapásaný likvidátor tejto spoločnosti v obchodnom registri.
4.12. Dodatočná likvidácia
Novela prináša okrem vyššie uvedených zmien aj podrobnejšie pravidlá pre tzv. dodatočnú likvidáciu, v ktorých sa bližšie popisujú niektoré prípady, ktoré boli doteraz riešené len súdnou praxou, a ako hovorí dôvodová správa, v ktorých boli k dispozícii len zdĺhavé a komplikované riešenia.
Naďalej bude platiť, že obchodná spoločnosť zaniká výmazom z obchodného registra, avšak môžu sa vyskytnúť prípady, že aj po výmaze spoločnosti bude existovať určitý majetok – Novela upravuje postup vyrovnania majetkových práv a povinností už zaniknutej právnickej osoby.
Pre dodatočnú likvidáciu uvádzame stručné zhrnutie novelizovaných pravidiel:
Autorom článku je kolega z nášho tímu právnik Tomáš.
