Zmeny v minimálnej mzde na Slovensku

Minimálna mzda je legislatívne upravená a jej právna úprava sa menila. Aktuálne ju upravuje zákon č. 663/2007 Z. z., ktorý bol viackrát novelizovaný. Sumu minimálnej mzdy určuje oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Dohoda medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov môže padnúť do 15.7., inak rozhoduje Hospodárska a sociálna rada SR do 31.8. Ak sa nedosiahne dohoda, minimálna mzda sa vypočíta automaticky ako 57 % priemernej mzdy (od 2026 to bude 60 %). Najnižšia odmena sa odlišuje podľa stupňa náročnosti práce a ovplyvňuje príplatky za prácu cez víkend či v noci. Mesačná minimálna mzda v roku 2025 je viac ako desaťnásobne vyššia oproti obdobiu 1993 – 1997. Rast minimálnej mzdy však neznamená automaticky vyššiu kúpyschopnosť, keďže ju ovplyvňuje inflácia a rast cien. Od roku 2013 do 2023 vzrástla minimálna mzda o 107 %, priemerná mzda o 74 %, no produktivita práce len o 42 %. Slovensko patrí v EÚ a OECD k špičke v podiele minimálnej mzdy na priemernej mzde. Zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % môže viesť k strate takmer 14-tisíc pracovných miest. Medzi rokmi 2010 a 2018 vzrástla minimálna mzda o 56 %, čo mohlo ovplyvniť 150-tisíc pracovných miest. Ministerstvo práce eviduje klesajúci počet pracovníkov na minimálnu mzdu: v roku 2021 to bolo 139,1-tisíc osôb, v roku 2022 už len 119,2-tisíc a v roku 2023 klesol počet na 112,8-tisíc. Tento trend sa týkal aj zamestnancov s vyššími stupňami náročnosti práce. Napriek rastu minimálnej mzdy je čistá mzda na Slovensku najnižšia v EÚ. V západnej Európe sú mzdy v priemere 2 až 2,5-násovne vyššie. V Nemecku, Rakúsku a Holandsku je mzda až 2,5-násovne vyššia. Pri zohľadnení cenových rozdielov sú mzdy v Česku vyššie o 35 %, v Poľsku o 56 % a v Maďarsku o 22 %. Kľúčovým faktorom pre rast miezd je produktivita práce, ktorú ovplyvňujú technologický pokrok, vzdelanie, investície a inovácie. Vyššia produktivita vedie k vyšším mzdám a lepšej ekonomike. Na Slovensku je však produktivita nízka a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie (44 % z celkových nákladov zamestnávateľa) znižuje možnosti na rast miezd. Dane a odvody obmedzujú aj investície do technologického pokroku a tvorbu pracovných miest. Zvyšovanie minimálnej mzdy spolu s legislatívnymi opatreniami ako plošné kolektívne zmluvy a príplatky nevedú k trvalému rastu miezd, ale oslabujú konkurencieschopnosť firiem. Pri nadmernom raste minimálnej mzdy nad produktivitu práce vzniká nákladový šok, ktorý môže mať dlhodobé negatívne dôsledky na investície, inovácie a výšku miezd.