Novela Obchodného zákonníka ktorá bola vykonaná zákonom č. 390/2019 Z. z.

1. zavedenie obmedzení pre osoby vedené v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie,
2. zavedenie dôvodu omeškania s uložením účtovnej závierky o viac ako 6 mesiacov pre zrušenie spoločnosti súdom,
3. viaceré dôležité zmeny týkajúce sa údajov zapisovaných do obchodného registra(napr. zápis rodných čísiel a dátumov narodenia, elektronizácia obchodného registra, zavedenie podmienky osvedčeného podpisu pre súhlas vlastníka so sídlom spoločnosti, zmena definície organizačnej zložky, nezapisovanie obmedzenia štatutára konaÅ¥ do obchodného registra, zmenené podmienky pre vznik oprávnenia zahraničnej fyzickej osoby podnikaÅ¥ v SR),
4. podstatné zmeny v priebehu likvidácie spoločností (týkajúce sa napr. ustanovenia a podmienok pre výkon funkcie likvidátora, zavedenie preddavku na likvidáciu, vymedzenia účinkov vstupu do likvidácie, zavedenie povinnosti vypracovaÅ¥ zoznam pohľadávok a zoznam majetku, úprava pravidiel pre vykonanie dodatočnej likvidácie a pod.).
5. 
   Obmedzenia pre osoby s exekúciou
   Novela zavádza obmedzenia týkajúce sa osôb s exekúciou a ich pôsobenia v spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa nových pravidiel bude platiÅ¥:

• SpoločnosÅ¥ s ručením obmedzeným nebude môcÅ¥ založiÅ¥ osoba vedená ako povinný v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie.
• NadobudnúÅ¥ obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nebude môcÅ¥ osoba, ktorá je ako povinná vedená v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie. Toto obmedzenie platí bez ohľadu na to, či nadobúdateľom obchodného podielu má byÅ¥ iný spoločník alebo iná osoba. Spoločník nemôže previesÅ¥ svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak je ako povinný vedený v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie.
• Konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byÅ¥ len taká fyzická osoba, ktorá nie je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinná vedená v registri poverení na vykonanie exekúcie.

Napríklad voči konateľom je vyššie uvedené obmedzenie odôvodnené v dôvodovej správe tým, že táto osoba má významné oprávnenia a povinnosti, a preto je potrebné zabezpečiÅ¥, aby to bola osoba, ktorá existuje a spĺňa esenciálne predpoklady na výkon funkcie. Keďže sú konatelia tie osoby, ktoré za spoločnosÅ¥ konajú voči tretím osobám (či majú v rozsahu, v ktorom nie sú zverené valnému zhromaždeniu, resp. dozornej rade, oprávnenie podieľaÅ¥ sa na obchodnom vedení spoločnosti), ale najmä vzhľadom na ich povinnosÅ¥ konaÅ¥ s odbornou starostlivosÅ¥ou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, vyžaduje sa, aby išlo o osoby, u ktorých sa možno domnievaÅ¥, že takúto činnosÅ¥ budú „pri spravovaní“ záležitostí spoločnosti vykonávaÅ¥ hospodárne a efektívne.
Pokiaľ sú tieto osoby vedené v registri poverení na vykonanie exekúcie v rozhodnom čase (t. j. čase ich menovania do funkcie a podania tomu zodpovedajúceho návrhu na zápis zmeny údajov do obchodného registra), možno celkom jasne predpokladaÅ¥, že neschopnosÅ¥ hospodárne a efektívne nakladaÅ¥ so svojím vlastným majetkom by mala viesÅ¥ k záveru, že tieto osoby nemôžu naplniÅ¥ zákonom vyžadované vlastnosti „odbornej starostlivosti“, najmä hospodárne a efektívne konaÅ¥ za spoločnosÅ¥ a zaväzovaÅ¥ ju voči tretím osobám.

2. Zrušenie spoločnosti z dôvodu neuloženia účtovnej závierky
   Novela sprísňuje právne následky spájané s neuložením účtovnej závierky do zbierky listín.
   Podľa doterajších pravidiel platilo, že zrušenie spoločnosti súdom prichádzalo do úvahy pri nesplnení povinnosti uložiÅ¥ účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe. Zákonodarca pri novej formulácii dôvodov zrušenia spoločnosti rozhodnutím súdu vychádza z toho, že ukladanie účtovnej závierky do zbierky listín je kľúčovou povinnosÅ¥ou obchodnej spoločnosti.
   Podľa nových pravidiel preto bude platiÅ¥, že súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak je spoločnosÅ¥ v omeškaní s plnením povinnosti uložiÅ¥ účtovnú závierku viac ako šesÅ¥ mesiacov.
   Pre úplnosÅ¥ uvádzame, že spoločnosÅ¥ (t. j. akciová spoločnosÅ¥, jednoduchá spoločnosÅ¥ na akcie, spoločnosÅ¥ s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik) je povinná uložiÅ¥ riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku do zbierky listín do deviatich mesiacov odo dňa jej zostavenia. Ak závierka nebude uložená ani v dodatočnej lehote šiestich mesiacov (t. j. do 15 mesiacov odo dňa jej zostavenia), uplatní sa právny následok v podobe zrušenia spoločnosti súdom.
3. Zmeny súvisiace so zápismi do obchodného registra

3.1. Do obchodného registra sa bude zapisovaÅ¥ aj rodné číslo alebo dátum narodenia
Podľa nových pravidiel sa do obchodného registra bude zapisovaÅ¥ aj rodné číslo alebo dátum narodenia (ak rodné číslo nebolo pridelené, napr. zahraničným osobám) spoločníkov, akcionárov, štatutárnych orgánov a ďalších osôb. Napriek tomu, že tieto údaje budú v obchodnom registri zapísané, zverejňovaÅ¥ sa nebudú.
Fyzické osoby oprávnené konaÅ¥ v mene spoločnosti, ktorá nemá v obchodnom registri zapísané všetky identifikačné údaje o spoločníkoch, štatutárnych orgánoch alebo Älenoch štatutárnych orgánov, vedúcich organizačných zložiek podnikov, prokuristoch, členoch dozorného orgánu, likvidátoroch, správcoch na výkon nútenej správy a ich zástupcoch, vedúcich podnikov alebo organizačných zložiek podnikov zahraničných právnických osôb podľa predpisov účinných do 30. septembra 2020, budú povinné zosúladiÅ¥ zápis týchto zapísaných údajov v obchodnom registri s týmto zákonom spolu s podaním najbližšieho návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov po 30. septembri 2021, najneskôr však do 30. septembra 2022.

3.2. Elektronizácia obchodného registra
Novelou tiež dochádza k úplnej elektronizácii zápisov do obchodného registra. Bude platiÅ¥, že návrh na zápis (t. j. návrh na zápis údajov, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov) sa bude podávaÅ¥ výlučne elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického formulára. Súčasne bude platiÅ¥, že na návrh na zápis podaný inak ako elektronicky registrový súd nebude prihliadaÅ¥.
Podľa legislatívneho zámeru táto zmena vyplynula z požiadaviek praxe, ako aj z rastúcej tendencie podávania vyššie uvedených návrhov do obchodného registra elektronicky. Za ostatné obdobie sa miera návrhov podaných elektronicky zvýšila na viac ako 80 % návrhov. Elektronické služby obchodného registra sa stali dominantnými pri podávaní návrhov do obchodného registra a počet takto podaných návrhov na zápis má rastúci trend. Z hľadiska zefektívnenia spracovania návrhov na zápis registrovým súdom v stanovenej lehote dvoch pracovných dní sa elektronická forma podávania návrhov z pohľadu zákonodarcu javí ako podstatná a potrebná najmä vzhľadom na Äasový parameter spracovania, ako aj vzhľadom na technické možnosti spracovania návrhu na zápis.

3.3. Mení sa okruh subjektov zapisovaných do obchodného registra
Obchodný zákonník vo svojom pôvodnom znení druhovo stanovoval, že sa do obchodného registra zapisujú obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby a právnické osoby podľa práva EÚ, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb, odštepné závody a organizačné zložky a fakultatívne aj fyzické osoby.
Novela zavádza do Obchodného zákonníka uzavretý výpočet právnických osôb zapisovaných do obchodné registra.
Podľa novej právnej úpravy ide o tieto taxatívne stanovené právnické osoby:

• právnické osoby založené podľa Obchodného zákonníka (výslovne sa stanovuje, že ide o verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti, jednoduché spoločnosti na akcie a družstvá),
• právnické osoby založené podľa práva EÚ (podľa výslovného výpočtu ide o európske zoskupenie hospodárskych záujmov, európske družstvo a európsku spoločnosÅ¥),
• právnické osoby zriadené zákonom alebo na základe zákona, ak osobitný predpis stanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra,
• štátne podniky,
• organizačné zložky podnikov slovenských právnických osôb a
• podniky zahraničných právnických osôb a organizačné zložky podnikov zahraničných právnických osôb.

Z vyššie uvedeného vyplýva tiež dôležitá zmena, že s účinnosÅ¥ou Novely sa do obchodného registra už nebudú zapisovaÅ¥ fyzické osoby (ktoré sa doteraz zapisovali fakultatívne alebo na základe povinnosti podľa osobitného predpisu). Ako sa uvádza v dôvodovej správe, nezrovnalosti v zápisoch medzi obchodným registrom, Å¾ivnostenským registrom a referenčným registrom v podobe registra právnických osôb spôsobovali problémy pri tvorbe elektronických schránok, čomu sa má predísÅ¥ aj touto zmenou.
V súvislosti s vyššie uvedenými zmenami registrový súd v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti vymaže z obchodného registra okrem iného aj nasledujúce subjekty, ktoré sa podľa Novely už do obchodného registra nezapisujú, t. j.:

• historické právne formy, ktoré boli do obchodného registra prevzaté zo starších registrov (napr. obecné podniky),
• fyzické osoby,
• podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných fyzických osôb.

3.4. Podmienka úradného osvedčenia súhlasu vlastníka so sídlom spoločnosti
Sídlom obchodnej spoločnosti a miesto podnikania fyzickej osoby je podľa Obchodného zákonníka adresa, ktorá je ako sídlo alebo ako miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri (príp. v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom). Už podľa doterajších pravidiel platilo, že od právnickej alebo fyzickej osoby sa vyžadovalo preukázanie skutočnosti, že má k nehnuteľnosti alebo k jej časti vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré nevylučuje zápis sídla alebo miesta podnikania do obchodného alebo iného registra, resp. súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra (resp. do iných registrov).
Novela dopĺňa do Obchodného zákonníka požiadavku, že v prípade predkladania súhlasu vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti do obchodného alebo iného registra je potrebné zabezpečiÅ¥:

• úradne osvedčený podpis vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti alebo
• úradne osvedčené podpisy väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti alebo jej časti (ak ide o podielové spoluvlastníctvo počítané podľa veľkosti podielov), a to vo forme písomného súhlasu tejto nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov.

Podľa dôvodovej správy zahrnutie požiadavky na úradne osvedčený podpis (či už výlučného vlastníka alebo nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov) reaguje na podnety z aplikačnej praxe súdov. Aj naďalej bude platiÅ¥, že súhlas sa nebude vyžadovaÅ¥ v prípade, ak je samotná spoločnosÅ¥ vlastníkom nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o predkladanie samotného súhlasu podielových spoluvlastníkov, toto bolo do Novely zahrnuté na základe uplatnenej zásadnej pripomienky Republikovej únie zamestnávateľov. Je však možné daÅ¥ do pozornosti, že táto konkrétna zmena napriek absencii výslovnej požiadavky v zákone už bola podľa doterajšej praxe registrových súdov všeobecne prijímaným a akceptovaným prístupom.

3.5. Zmenená definícia organizačnej zložky
Doterajšiu definíciu organizačnej zložky v Obchodnom zákonníku bolo možné označiÅ¥ ako nie úplne jasnú a podľa dôvodovej správy k Novele ju bolo možné považovaÅ¥ za tautologickú. Podľa doterajšej úpravy totiž platilo, že organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku. Samotný odštepný závod však bol definovaný nejasne ako organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri.
Dôvodová správa uvádza, že typickou a terminologicky preferovanou organizačnou zložkou podniku je odštepný závod, avšak organizačná zložka podniku sa môže nazývaÅ¥ prirodzene aj inak ako odštepný závod. Novela terminologicky zjednodušuje situáciu ohľadom organizačných zložiek a upúšÅ¥a od (akoby) preferovania organizačnej zložky podniku nazvanej odštepný závod. Zápis organizačnej zložky podniku do obchodného registra (už len pri právnických osobách) je podľa Novely fakultatívny a jeho účelom ostáva najmä „intabulácia“ poverenia vedúceho organizačnej zložky podniku konaÅ¥ za podnikateľa vo veciach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky.
Podľa novelizovanej právnej úpravy bude platiÅ¥, že organizačnou zložkou podniku je organizačný útvar podniku podľa Obchodného zákonníka alebo podľa osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku.

3.6. Do obchodného registra sa nebude zapisovaÅ¥ obmedzenie konania za spoločnosÅ¥
Už podľa doterajšej právnej úpravy platilo, že obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konaÅ¥ nie je účinné voči tretím osobám, a to ani v prípade, ak takéto obmedzenie konaÅ¥ bolo zverejnené. Podľa Novely sa v tomto ustanovení dopĺňa výslovné pravidlo, že pokiaľ ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, potom obmedzenie štatutárneho orgánu konaÅ¥ za spoločnosÅ¥ sa do obchodného registra nezapisuje.
Ako v tejto súvislosti zdôrazňuje dôvodová správa k Novele, v odbornom diskurze je jednota ohľadom potreby a nevyhnutnosti v praxi dôsledne rozlišovaÅ¥ medzi určením spôsobu konania v mene spoločnosti a obmedzením oprávnenia konaÅ¥ v mene spoločnosti, ktoré nie sú totožnými pojmami, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Navrhované znenie Novely má preto za cieľ precizovaÅ¥ predmetnú právnu úpravu a tým prispieÅ¥ k jej jednotnému výkladu a aplikácii. Vychádza sa v tejto súvislosti z praktických skúseností, kedy predmetmi zápisov do obchodného registra boli často technické a popisné obmedzenia štatutárneho orgánu konaÅ¥, ktoré sa zapisovali ako údaj o uvedení spôsobu, aký štatutárny organ koná v mene zapísanej osoby, ktorý vychádza z § 2 ods. 1 písm. e) zákona o obchodnom registri. Novelou sa má takýmto postupom zabrániÅ¥, keďže sa tým vytváral stav právnej neistoty.

3.7. Zmenené pravidlo pre vznik oprávnenia zahraničnej fyzickej osoby podnikaÅ¥ na území SR
Obchodný zákonník vo svojom doterajšom znení obsahoval pravidlo, že oprávnenie zahraničnej osoby podnikaÅ¥ na území SR vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra. Obdobne platilo, že zánik oprávnenia zahraničnej osoby podnikaÅ¥ na území SR bol viazaný na výmaz podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky z obchodného registra.
Novela obchodného zákonníka reaguje na prípravu nového nastavenia obchodného registra, v rámci čoho sa vypúšÅ¥ajú fakultatívne zápisy fyzických osôb (tak, ako to bolo popísané vo vyššie uvedenom výklade). Bolo preto nevyhnutné vyrovnaÅ¥ sa s pravidlami pre vznik oprávnenia zahraničných osôb podnikaÅ¥ na území SR.
Pre podniky zahraničných právnických osôb, resp. ich organizačné zložky zostáva rozhodný moment vzniku oprávnenia podnikaÅ¥ na území SR nezmenený (v porovnaní s doterajšou právnou úpravou). V týchto prípadoch sa aj naďalej bude vyžadovaÅ¥ zápis do obchodného registra.
Pre zahraničné fyzické osoby bude platiÅ¥, že vznik oprávnenia podnikaÅ¥ na území SR im vznikne ku dňu vzniku živnostenského oprávnenia alebo iného ako Å¾ivnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom alebo inom registri, resp. evidencii. Obdobne pre zánik oprávnenia podnikaÅ¥ bude pre zahraničné fyzické osoby platiÅ¥, že tento bude viazaný na deň zániku živnostenského alebo iného oprávnenia, ak dochádza k jeho zániku v rozsahu činnosti, ktorá je vykonávaná a zapísaná ako jediný predmet podnikania v živnostenskom alebo inom registri, resp. evidencii.
Vyššie uvedené tiež znamená, že ku dňu účinnosti Novely sa zjednotia pravidlá pre vznik oprávnenia podnikaÅ¥ na území SR pre všetky zahraničné fyzické osoby bez rozdielu, t. j. upustí sa od doterajšieho rozlišovania medzi zahraničnými fyzickými osobami s bydliskom v členskom štáte EÚ alebo členskom štáte OECD a medzi ostatnými zahraničnými fyzickými osobami.

4. Zmeny v pravidlách likvidácie spoločností
   Novela prináša okrem vyššie uvedených zmien aj zásadnú reformuláciu pravidiel pre likvidáciu obchodných spoločností, a to s dosahom na všetky fázy priebehu likvidácie. Nižšie ponúkame výpočet týchto zmien aj so stručným popisom.
   Zmeny v doterajších pravidlách priebehu likvidácie vychádzajú podľa dôvodovej správy zo skutočnosti, že doterajšie pravidlá už nepostačujú z dôvodu svojej nespravodlivosti (z hľadiska prístupu k vyrovnaniu ziskov a strát spoločnosti) a taktiež sa vyznačujú nedostatočnou motiváciou spoločníkov aktívne sa podieľaÅ¥ na procese likvidácie spoločnosti. Tiež je možné konštatovaÅ¥, že cieľ likvidácie, ktorým je uspokojenie záväzkov spoločnosti voči všetkým veriteľom, nie je adekvátne naplňovaný.
   Zmena pravidiel nadväzuje tiež na zmeny v konkurznej legislatíve, ktoré boli zamerané na vynucovanie povinnosti včas podaÅ¥ návrh na vyhlásenie konkurzu, ako aj v nadväznosti na zmeny v Obchodnom zákonníku súvisiace so snahou zamedziÅ¥ podvodným zlúčeniam a splynutiam spoločností. Cieľom zmien bolo v nadväznosti na vyššie uvedené pripraviÅ¥ komplexnejšie pravidlá likvidácie obchodných spoločností.

4.1. Zmena okamihu vstupu spoločnosti do likvidácie a ustanovenia likvidátora
Podľa doterajších pravidiel platilo, že spoločnosÅ¥ vstupovala do likvidácie ku dňu svojho zrušenia (ak zákon nestanovoval inak).
Novela naopak spája vstup spoločnosti do likvidácie s konštitutívnym zápisom prvého likvidátora do obchodného registra (ak osobitný zákon neustanovuje inak). Prípadná následná zmena v osobe likvidátora v priebehu likvidácie nemá vplyv na likvidáciu spoločnosti. Súčasne podľa nových pravidiel platí, že spoločníci (resp. príslušný orgán spoločnosti) ustanovia likvidátora súčasne s rozhodnutím o zrušení spoločnosti, najneskôr však do 60 dní od zrušenia spoločnosti. Ak v tejto lehote likvidátor nebude ustanovený, potom likvidátora ustanoví súd. Likvidátora však súd neustanoví, ak nebude zložený preddavok na likvidáciu.

4.2. Nakladanie s majetkom spoločnosti po jej zrušení
Novela osobitným spôsobom pristupuje k regulácii právneho stavu spoločnosti, ktorý nastane v čase od jej zrušenia do ustanovenia likvidátora. Ako v tejto súvislosti uvádza dôvodová správa, po zrušení spoločnosti existuje nezanedbateľné riziko, že nakladanie s majetkom spoločnosti do ustanovenia likvidátora by mohlo zmariÅ¥ možnosÅ¥ uspokojenia nárokov veriteľov. Táto právna úprava je inšpirovaná právnym režimom transakcií s konfliktom záujmov alebo tzv. významných obchodných transakcií (ktoré už sú v Obchodnom zákonníku upravené), avšak v tomto prípade je dôvodné limitovaÅ¥ nakladanie s majetkom spoločnosti širším spôsobom ako len v rozsahu transakcií so spriaznenými osobami. Rozhodujúce je, aby sa v predmetnom období zabránilo odlivu majetku spoločnosti.
Podľa tohto nového ustanovenia od zrušenia spoločnosti do jej vstupu do likvidácie (t. j. do ustanovenia likvidátora) podlieha nakladanie s majetkom spoločnosti, ak jeho hodnota presahuje 10 % hodnoty základného imania, oceneniu znaleckým posudkom a schváleniu najvyšším orgánom spoločnosti.Takýto právny úkon nemôže nadobudnúÅ¥ účinnosÅ¥ skôr, ako bude uložený spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je pre účinnosÅ¥ právneho úkonu potrebný zápis do osobitnej evidencie, potom musí byÅ¥ právny úkon spolu so znaleckým posudkom uložený do zbierky listín ešte pred zápisom do takejto osobitnej evidencie.
Súčasne bude platiÅ¥, že hodnota plnenia alebo zábezpeky poskytnutej z právneho úkonu, ktorý nenadobudol účinnosÅ¥, sa musí spoločnosti vrátiÅ¥ podľa pravidiel pre bezdôvodné obohatenie. ÄŒlenovia štatutárneho orgánu (vykonávajúci funkciu v čase poskytnutia plnenia alebo zábezpeky) ručia spoločne a nerozdielne za vrátenie plnenia alebo zábezpeky. Súčasne platí, že spolu s nimi ručia tí, ktorí boli štatutárnymi orgánmi v období, v ktorom spoločnosÅ¥ nárok na vrátenie takéhoto plnenia alebo zábezpeky neuplatňovala a o tejto svojej povinnosti vedeli alebo mohli vedieÅ¥.

4.3. Osoba likvidátora
Ustanovenie likvidátora je podľa Novely možné dvoma spôsobmi, a to zo strany spoločníkov alebo zo strany súdu.
Pre výber osoby likvidátora je potrebné prihliadaÅ¥ na nasledujúce pravidlá, podľa ktorých likvidátorom môže byÅ¥:

• správca konkurznej podstaty (t. j. osoba zapísaná do zoznamu správcov podľa osobitného zákona) alebo
• aj iná fyzická osoba, táto však musí byÅ¥ zapísaná v registri fyzických osôb, musí s ustanovením za likvidátora súhlasiÅ¥ a musí tiež spĺňaÅ¥ podmienky na ustanovenie za člena štatutárneho orgánu (t. j. napr. splnenie podmienky bezúhonnosti).

Pre ustanovenie likvidátora bude platiÅ¥, že spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, stanovy alebo osobitný predpis môžu určiÅ¥, kto má byÅ¥ ustanovený za likvidátora. Osobitný predpis môže tiež určiÅ¥, kto je oprávnený navrhnúÅ¥ ustanovenie likvidátora.
V prípade, ak bude likvidátora ustanovovaÅ¥ súd, urobí tak náhodným výberom zo zoznamu správcov konkurznej podstaty (a to aj bez ich súhlasu). Ak ustanovuje likvidátora súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu. V ostatných prípadoch návrh na zápis likvidátora do obchodného registra podáva ustanovený likvidátor.

4.4. Zánik funkcie likvidátora
Ako všeobecné pravidlo spravujúce zánik funkcie likvidátora sa uplatní, že ten, kto likvidátora ustanovil, ten ho môže aj odvolaÅ¥. Ak dôjde k zániku funkcie likvidátora (a to napr. smrÅ¥ou, odvolaním, vyhlásením za mÅ•tveho) potom sa nový likvidátor ustanoví rovnakým spôsobom, akým bol ustanovený predchádzajúci likvidátor. Ak tento spôsob ustanovenia nie je možné zrealizovaÅ¥, potom likvidátora ustanoví súd.
Ak likvidátora ustanovia spoločníci spoločnosti, resp. príslušný orgán spoločnosti, potom sa likvidátor môže svojej funkcie vzdaÅ¥ – účinnosÅ¥ takéhoto vzdania sa je spojená s doručením prejavu vôle likvidátora spoločnosti, pričom listina musí byÅ¥ vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára (resp. povereného zamestnanca notára).
Uplatní sa tiež všeobecné pravidlo, že bez ohľadu na spôsob, akým bol likvidátor ustanovený, môže ho odvolaÅ¥ súd na návrh osoby, ktorá osvedčí svoj právny záujem. Odvolanie súdom prichádza do úvahy tiež vtedy, ak likvidátor porušuje svoje povinnosti alebo aj z iného vážneho dôvodu.

4.5. ZodpovednosÅ¥ likvidátora za výkon funkcie
Novela v súvislosti s právnou zodpovednosÅ¥ou likvidátora za výkon svojej funkcie v porovnaní s doterajšou právnou úpravou výslovne a jasnejšie stanovuje, že likvidátor je pri výkone svojej pôsobnosti povinný postupovaÅ¥ s odbornou starostlivosÅ¥ou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu.
Ako v tejto súvislosti poznamenáva dôvodová správa, likvidátor je obdobne ako štatutárny orgán nositeľom tzv. fiduciárnych povinností – má preto povinnosÅ¥ lojality voči spoločnosti a svoju funkciu je povinný vykonávaÅ¥ s odbornou starostlivosÅ¥ou. Osobitne je potrebné zdôrazniÅ¥, že s fiduciárnymi povinnosÅ¥ami likvidátora je spojená rovnaká zodpovednosÅ¥ likvidátora, ako je to v prípade členov štatutárnych orgánov.

4.6. Nová povinnosÅ¥ zložiÅ¥ preddavok na likvidáciu
Novela zavádza v súvislosti s ustanovením likvidátora nové pravidlo spočívajúce v povinnosti zložiÅ¥ preddavok na likvidáciu, pričom táto povinnosÅ¥ je spojená tak s ustanovením likvidátora spoločníkmi (resp. orgánom spoločnosti), ako aj ustanovením likvidátora súdom.
V prípade, ak likvidátora ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, pred zápisom likvidátora do obchodného registra je dotknutá spoločnosÅ¥ povinná zložiÅ¥ do notárskej úschovy preddavok na likvidáciu. Tento preddavok súčasne nepodlieha exekúcii (ani inému obdobnému vykonávaciemu konaniu) a je možné ho použiÅ¥ výlučne na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. Ak by došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti, tento preddavok na likvidáciu podlieha konkurzu okrem prípadu, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podal likvidátor – v takom prípade notár vydá preddavok tomu likvidátorovi, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu zapísaný v obchodnom registri ako likvidátor.
Podľa vykonávacieho predpisu, ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii, je výška preddavku na likvidáciu určená v sume 1 500 eur.
Účelom zavedenia inštitútu preddavku na likvidáciu je podľa dôvodovej správy snaha predchádzaÅ¥ takým situáciám, že spoločníci formálne ustanovia za likvidátora „nekontaktnú osobu“, ktorá sa potom prípadne vzdá svojej funkcie a celá likvidácia sa tak presunie na plecia súdu a osoby zo zoznamu správcov a bude hroziÅ¥ riziko, že nebude maÅ¥ pokryté ani základné náklady spojené s prípadom.
Uvádza sa tiež, že zloženie preddavku na likvidáciu do notárskej úschovy sa bude v prípadoch tzv. dobrovoľného zrušenia spoločnosti s likvidáciou preukazovaÅ¥ (okrem iných listín) priložením notárskej zápisnice o úschove peňazí (resp. jej osvedčenej kópie) k návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri voleného vždy v závislosti od konkrétnej právnej formy spoločnosti. V prípade tzv. núteného zrušenia spoločnosti sa bude táto skutočnosÅ¥ príslušnému súdu preukazovaÅ¥ rovnako predložením notárskej zápisnice o úschove peňazí podľa Notárskeho poriadku (pre tento prípad bližšie k osobe povinnej preukazovaÅ¥ zloženie preddavku odkazujeme na § 309h ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).

4.7. Odmena a náhrada výdavkov likvidátora
V prípade ustanovenia likvidátora súdom sa pri určení výšky odmeny likvidátora bude postupovaÅ¥ podľa vyššie uvedeného vykonávacieho predpisu.
Ak bude likvidátor ustanovený spoločníkmi (resp. príslušným orgánom spoločnosti), v takom prípade sa bude odmena likvidátora spravovaÅ¥ zmluvou medzi spoločnosÅ¥ou a likvidátorom.
Na vzÅ¥ah spoločnosti a likvidátora sa (obdobne ako je to aj pri vzÅ¥ahu štatutárnych orgánov a spoločnosti) uplatní pravidlo, že sa bude primerane postupovaÅ¥ podľa ustanovení o mandátnej zmluve, ak z uzatvorenej zmluvy nebude vyplývaÅ¥ iné určenie práv a povinností. Odmena a náhrada výdavkov sa uhrádza zo zloženého preddavku na likvidáciu a tiež z likvidačnej podstaty. Tá časÅ¥, ktorá má byÅ¥ uhradená z preddavku, je splatná najskôr schválením konečnej správy o priebehu likvidácie, účtovnej závierky a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku.

4.8. Účinky vstupu spoločnosti do likvidácie
Novela prináša oproti doterajšiemu právnemu stavu zmenu aj v tom, že na jednom mieste jasne a výslovne stanovuje právne účinky vstupu spoločnosti do likvidácie.
Prechod pôsobnosti štatutárneho orgánu na likvidátora
Podľa doterajšej právnej úpravy platilo, že likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti, pričom plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje pred súdmi a inými orgánmi, uzatvára zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov, pričom sa tiež stanovovalo, že nové zmluvy môže uzatváraÅ¥ len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.
Novela priniesla okrem iného vyjasnenie vzájomného vzÅ¥ahu likvidátora a štatutárneho orgánu spoločnosti (čo je relevantné najmä v prípade, ak tieto funkcie nevykonáva tá istá osoba). Podľa nových pravidiel vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza na likvidátora pôsobnosÅ¥ štatutárneho orgánu konaÅ¥ v mene spoločnosti, avšak okrem oprávnenia zvolaÅ¥ zasadnutie naj­vyššieho orgánu spoločnosti.
To znamená, že z Novely výslovne vyplýva tá oblasÅ¥ pôsobnosti štatutárneho orgánu, ktorá neprechádza na likvidátora a ktorú preto aj naďalej bude vykonávaÅ¥ štatutárny orgán. Pokiaľ ide o okruh úkonov, ktoré robí v mene spoločnosti likvidátor, v tomto ohľade Novela v zásade adaptovala doterajšie pravidlá.
Zánik jednostranných právnych úkonov spoločnosti
Za dôležitú zmenu je možné považovaÅ¥ aj nové pravidlo o zániku jednostranných právnych úkonov spoločnosti. Podľa Novely vstupom spoločnosti do likvidácie zanikajú jednostranné právne úkony spoločnosti (v príkladoch sa uvádza, že ide napr. o príkazy, poverenia, splnomocnenia a prokúry okrem splnomocnení udelených na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach).

4.9. Oznámenie o vstupe do likvidácie a výzva na prihlásenie pohľadávok
Tak ako podľa doterajších pravidiel, aj podľa Novely zostáva primárnou úlohou likvidátora oboznámiÅ¥ veriteľov so vstupom spoločnosti do likvidácie a vyzvaÅ¥ ich na prihlásenie svojich pohľadávok.
Konkrétne sa stanovuje, že likvidátor bezodkladne po vstupe spoločnosti do likvidácie oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom a zverejní tiež oznámenie o tom, že spoločnosÅ¥ vstúpila do likvidácie, a tiež výzvu, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány (ktoré tým sú dotknuté) prihlásili svoje pohľadávky a iné práva. Zmenou oproti doterajšej právnej úprave je právna úprava, podľa ktorej súd môže likvidátorovi uložiÅ¥, aby vyššie uvedenú výzvu zopakoval. Takáto situácia môže nastaÅ¥ napr. pri zmene v osobe likvidátora, príp. tiež ak notifikácia a výzva veriteľov nebola vykonaná riadne a pod.
Ako v súvislosti s prihlasovaním pohľadávok uvádza dôvodová správa, účelom konvokácie veriteľov je umožniÅ¥ veriteľom prihlásiÅ¥ si svoje nároky na uspokojenie podobne ako v konkurze, aj keď s tou výnimkou, že v prípadoch likvidácie je prihlásenie z povahy veci len fakultatívne a spoločnosÅ¥ sa prípadným opomenutím veriteľa nezbavuje povinnosti plniÅ¥ všetky záväzky. Novelou sa tiež vyjasňuje prihlasovacie miesto, pričom je praktické, aby to v prípadoch likvidátora zo zoznamu správcov bolo sídlo jeho kancelárie podľa zoznamu správcov.

4.10. Vypracovanie zoznamu pohľadávok a zoznamu majetku
Novela s cieľom zabezpečiÅ¥ transparentnosÅ¥ procesu likvidácie a tiež s ohľadom na potrebu kontroly riadneho plnenia povinností likvidátora upravuje povinnosÅ¥ vedenia zoznamu pohľadávok a jeho následné ukladanie do zbierky listín, ako aj vedenie zoznamu majetku.
Podľa nových pravidiel platí, že je likvidátor povinný prihlásené pohľadávky priebežne zapisovaÅ¥ do zoznamu pohľadávok. Základný zoznam prihlásených pohľadávok má likvidátor vyhotoviÅ¥ ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie. Následne do 30 dní od vyhotovenia zoznamu prihlásených pohľadávok ho má likvidátor uložiÅ¥ do zbierky listín.
Pre vedenie zoznamu majetku sa Novelou stanovuje, že zisÅ¥ovanie majetku spoločnosti zabezpečuje likvidátor počas celého priebehu likvidácie. Likvidátor je povinný vyhotoviÅ¥ základný zoznam majetku spoločnosti a uložiÅ¥ ho do zbierky listín v rovnakej lehote ako zoznam prihlásených pohľadávok (t. j. do 30 dní od vyhotovenia zoznamu prihlásených pohľadávok).
V zozname majetku sa podľa vykonávacieho predpisu uvádza všetok majetok patriaci spoločnosti ku dňu uloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia do zbierky listín obchodného registra, a to vrátane sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje vlastnícke právo alebo iné majetkové právo.
Okrem ostatných náležitostí bližšie upravených vo vykonávacej vyhláške sa v zozname majetku uvedie pri každej položke jej hodnota v eurách, za ktorú by položku bolo možné predaÅ¥ v danom mieste ku dňu uloženia zoznamu majetku do zbierky listín alebo ku dňu uloženia doplnenia zoznamu majetku.
Ak je konkrétna položka majetku spoločnosti predmetom súdneho sporu, v zozname majetku sa uvedú aj skutočnosti súvisiace s týmto sporom. V prílohe vykonávacieho predpisu je stanovený aj vzor zoznamu majetku.
V súvislosti s vyhotovením zoznamu majetku spoločnosti je potrebné poukázaÅ¥ aj na dôležitú súvislosÅ¥ s časovou pôsobnosÅ¥ou Novely. Ako uvádzame aj úvode tohto príspevku, likvidácie, v ktorých bol likvidátor zapísaný do obchodného registra do 30. septembra 2020, sa dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy (t. j. podľa Obchodného zákonníka účinného do 30. septembra 2020).
V súvislosti so zoznamom majetku však bude platiÅ¥, že aj v prípade likvidácií spravujúcich sa doterajšou právnou úpravou bude maÅ¥ likvidátor povinnosÅ¥ najneskôr do 31. decembra 2020 uložiÅ¥ do zbierky listín zoznam majetku vyhotovený podľa Novely Obchodného zákonníka, a to podľa stavu majetku zisteného do 30. septembra 2020. Nesplnenie tejto povinnosti (resp. ak povinnosÅ¥ nebude splnená včas) bude maÅ¥ za následok úpadok spoločnosti alebo družstva.

4.11. Skončenie likvidácie
Podľa doterajšej právnej úpravy nebola stanovená minimálna dĺžka trvania likvidácie, nepriamo jej dĺžka bola regulovaná len cez úpravu trojmesačnej lehoty na prihlásenie pohľadávok od zverejnenia výzvy v Obchodnom vestníku. Podľa Novely bude skončenie likvidácie možné najskôr 6 mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie. Táto lehota sa podľa nových pravidiel predlžuje o ďalších 6 mesiacov, ak likvidátor zistí daňový nedoplatok spoločnosti ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie, príp. ak sa v spoločnosti vykonáva daňová kontrola.
Bude platiÅ¥, že likvidátor ku dňu skončenia likvidácie, najskôr však šesÅ¥ mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie, zostaví účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku medzi tých, ktorí majú právo na likvidačný zostatok.
Oznámenie o zostavení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku (t. j. oznámenie o skončení likvidácie) likvidátor bezodkladne zverejní.
V prípade, ak do 60 dní po zverejnení oznámenia o skončení likvidácie spoločníci (alebo príslušný orgán spoločnosti) nerozhodnú inak, považuje sa účtovná závierka, konečná správa o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku márnym uplynutím tejto lehoty za schválené.
Návrh na výmaz spoločnosti podáva likvidátor a k tomuto návrhu je povinný priložiÅ¥ účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. V prípade, ak došlo k predĺženiu lehoty trvania likvidácie, prikladá sa k návrhu na výmaz spoločnosti aj písomné vyhlásenie o neexistencii daňového nedoplatku alebo o ukončení daňovej kontroly.
V súvislosti so zloženým preddavkom na likvidáciu bude platiÅ¥ pravidlo, že tento preddavok notár vydá v prospech toho likvidátora, ktorý bol po uplynutí 30 dní od výmazu spoločnosti ako posledný zapásaný likvidátor tejto spoločnosti v obchodnom registri.

4.12. Dodatočná likvidácia
Novela prináša okrem vyššie uvedených zmien aj podrobnejšie pravidlá pre tzv. dodatočnú likvidáciu, v ktorých sa bližšie popisujú niektoré prípady, ktoré boli doteraz riešené len súdnou praxou, a ako hovorí dôvodová správa, v ktorých boli k dispozícii len zdĺhavé a komplikované riešenia.
Naďalej bude platiÅ¥, že obchodná spoločnosÅ¥ zaniká výmazom z obchodného registra, avšak môžu sa vyskytnúÅ¥ prípady, že aj po výmaze spoločnosti bude existovaÅ¥ určitý majetok – Novela upravuje postup vyrovnania majetkových práv a povinností už zaniknutej právnickej osoby.
Pre dodatočnú likvidáciu uvádzame stručné zhrnutie novelizovaných pravidiel:

• Súd nariadi dodatočnú likvidáciu na návrh toho, kto osvedčí svoj právny záujem, ak sa po výmaze spoločnosti zistí jej majetok, ktorý mal byÅ¥ predmetom likvidácie. Súčasne súd ustanoví likvidátora.
• Preddavok na likvidáciu je povinný zložiÅ¥ ten, kto navrhuje dodatočnú likvidáciu. V opačnom prípade súd likvidáciu zastaví.
• Po rozhodnutí o nariadení dodatočnej likvidácie súd obnoví zápis spoločnosti v obchodnom registri (v rozsahu údajov zapísaných do výmazu spoločnosti, s doplnením údajov o nariadenej dodatočnej likvidácii a údajov o ustanovenom likvidátorovi).
• Po dobu trvania dodatočnej likvidácie spoločnosÅ¥ používa obchodné meno s dodatkom „v dodatočnej likvidácii“.
• Od obnovenia zápisu v obchodnom registri sa na spoločnosÅ¥ hľadí tak, ako keby nezanikla.
• Nariadenie dodatočnej likvidácie nemá vplyv na už ukončenú likvidáciu alebo konkurz.
• Ak zistený ďalší majetok nepostačuje na uspokojenie veriteľov, potom musí byÅ¥ podiel na likvidačnom zostatku, ktorý nebol prijatý dobromyseľne, vrátený.
• Dodatočná likvidácia sa primerane spravuje pravidlami pre riadnu likvidáciu.
• Neuspokojené pohľadávky a iné práva voči spoločnosti sa nariadením dodatočnej likvidácie obnovujú. Počas doby výmazu spoločnosti premlčacia doba neplynie. Súčasne platí, že po obnovení zápisu premlčacia doba nie je kratšia ako jeden rok od nariadenia dodatočnej likvidácie.
• Ak návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie nebol podaný do 4 rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra, majetkové hodnoty spoločnosti pripadajú do vlastníctva štátu.

Autorom článku je kolega z nášho tímu právnik Tomáš.